ALTE DOCUMENTE
|
||||||||||
vysoká úroveň a rýchly rast outputu (výstupov). Output sa obvykle meria HDP, čo je celková hodnota vsetkých statkov a sluzieb vyprodukovaných v danom roku. HDP by teda mal byť relatívne vysoký v&n 20120g610u bsp;pomere k potencionálnemu HDP, k maximálne udrzateľnej úrovni.
vysoká zamestnanosť a nízka nedobrovoľná nezamestnanosť
stabilita cenovej úrovne (alebo nízka inflácia) prostredníctvom cien a miezd utváraných na slobodnom trhu
zahraničnoekonomická rovnováha, pričom vývoz zhruba vyrovnáva dovoz a krajina má stabilný menový kurz voči zahraničným menám
ekonomický cyklus je tep, ktorý je spoločný väčsine sektorov ekonomiky a vsetkým vyspelým trhovým ekonomikám. Počas ekonomických cyklov dochádza k pohybom HNP, nezamestnanosti, cien a ziskov - i keď tieto pohyby nie sú také pravidelné a predvídateľné ako dráhy planét alebo výkyvy kyvadla. V súčasnosti rozlisujeme fázu:
recesia, t.j. pokles, znizovanie ekonomickej aktivity
dno, sedlo, dolný bod zvratu
expanzia, t.j. ozivenie, zvysovanie ekonomickej aktivity
vrchol, horný bod zvratu, plató
Najnovsie teórie: cykly spôsobujú investičné multiplikátory
Základné typy ekonomických cyklov podľa časového hľadiska:
- krátkodobé cykly (Kitchinove cykly) - dĺzka trvania 2 az 3 roky
- strednodobé cykly (Juglarove cykly) - dĺzka trvania 6 az 10 rokov
- dlhodobé cykly (Kondratievove alebo Kuznetsove cykly)- dĺzka trvania 40 - 60 rokov
3. Čo zahrňuje čistý ekonomický blahobyt
- čistý ekonomický blahobyt obsahuje len tie statky a sluzby, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomický blahobyt. Treba k HDP pripočítať tieto aktivity:
- statky a sluzby pre domácnosť a v domácnosť produkované
- produkcia tieňovej (čiernej) ekonomiky
- rast kvality a úzitkových vlastností statkov a sluzieb zvysuje ekonomický blahobyt
- hodnota voľného času nie je súčasťou HDP, ale rast voľného času môze zvysovať ekonomický
blahobyt
4. Čím sa lísi ČDP a HDP
HDP - makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú výkonnosť príslusného národného hospodárstva. HDP predstavuje produkciu vsetkých tovarov a sluzieb vyprodukovaných za 1 rok výrobnými faktormi, ktoré sa nachádzajú na území danej krajiny. HDP sa vzťahuje k hodnote finálnych výrobkov a sluzieb vytvorených na území daného státu, bez ohľadu na to, ktorému státu patria výrobné faktory tejto produkcie. Prívlastok "hrubý" v názve agregátu HDP znamená, ze tento agregát zahŕňajú hrubé investície, tzn. okrem čistých investícií aj odpisy z opotrebenia (spotreby) kapitálových statkov (tzv. amortizáciu).
Ak od HDP odpočítame odpisy, alebo pri ich výpočte pouzijeme namiesto hrubých investícií čisté investície, dostaneme ČDP.
To znamená, ze: ČDP = HDP - odpisy (amortizácia)
Amortizácia predstavuje odpisy z opotrebenia kapitálu. Ak amortizáciu, resp. odpisy označíme A, môzeme tiez napísať: HDP = ČDP + A
Vysvetlite pojem verejný dlh (státny rozpočet)
- kazdý ekonomický subjekt sa môze zadlziť. Ak sa zadlzí stát, hovoríme o státnom, vládnom alebo verejnom dlhu. Tento dlh vytvára vláda a nizsie úrovne státnej správy. Rozpočtový deficit je príčinou verejného dlhu - verejný dlh je dôsledkom rozpočtového deficitu. Verejný dlh je súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči státu, bez ohľadu nato, či vznikli rozpočtovou cestou, alebo inak. Dlhové financovanie rozpočtových deficitov je spojené s nárastom verejného dlhu. V súčasnosti si väčsina vlád pozičiava, a to predajom státnych cenných papierov - obligácií. Celková hodnota vydaných obligácií predstavuje výsku verejného dlhu.
K čomu slúzi Phillipsova krivka
moderná Phillipsova krivka je nástroj, ktorý ukazuje spôsob, akým interná inflácia a soky ovplyvňujú ekonomiku.
inflácia je vo veľkej miere interná. Má sklon zotrvávať na dosiahnutej úrovni, kým neutrpí sok zo strany dopytu alebo ponuky.
v krátkom období, pokiaľ je Phillipsova krivka stabilná, existuje moznosť voľby medzi infláciou a nezamestnanosťou
v dlhom období majú Phillipsove krivky sklon k nestabilite. Obdobie nízkej nezamestnanosti a rastúcej inflácie vedie ľudí k tomu, ze očakávajú vyssiu infláciu. Táto kombinácia nezamestnanosti a inflácie okrem toho posúva krátkodobú Phillipsovu krivku smerom nahor.
podľa teórie prirodzenej miery je dlhodobá Phillipsova krivka úplne vertikálna v bode, ktorý charakterizuje prirodzenú mieru nezamestnanosti; pokiaľ je nezamestnanosť pod svojou prirodzenou mierou, inflácia má sklon k ustavičnému rastu.
Akú funkciu majú peniaze
za peniaze povazujeme vsetko, čo slúzi ako vseobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo.
Funkcia peňazí:
najdôlezitejsou funkciou likvidných peňazí M1 (netermínované vklady, papierové peniaze a mince) je tá, ze slúzia ako výmenný prostriedok
peniaze sa tiez pouzívajú ako jednotka zúčtovania. Súčasné a budúce ceny statkov a sluzieb vyjadrujeme v korunách
peniaze niekedy slúzia ako uchovávateľ hodnoty
Ako môze vývoj zahraničného obchodu ovplyvniť zmenu menového kurzu
Inflácia, pomer cenových hladín sa nemení vo vsetkých krajinách rovnako. Preto, ak pri nezmenených cenách zahraničných tovarov ceny domácich tovarov rastú, bude klesať dopyt po tuzemskom tovare - domácnosti budú dávať prednosť zahraničným tovarom - čím vzrastie dopyt po zahraničnej mene a domáca mena sa voči nej bude znehodnocovať. Menový kurz ovplyvňujú aj bariéry voľného obchodu: clá a kvóty. Pri preferencii domáceho tovaru pred zahraničným dochádza k zhodnocovaniu domácej meny, a to predovsetkým z dôvodu, ze dopyt po domácom tovare bude rásť aj pri zvysovaní jeho cien. Ak sa domácnosti rozhodnú preferovať zahraničný tovar, dochádza k znehodnoteniu domácej meny. Ak krajina dosahuje vyssiu produktivitu ako ostatné krajiny, domáci podnikatelia môzu znizovať ceny, čo spôsobí nárast dopytu po domácich tovaroch a zhodnotenie domácej meny.
Okunov zákon tvrdí, ze kazdému 2% poklesu HDP oproti potencionálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1% bod. (Predpokladajme, ze skutočný HDP sa najprv rovná 100% potencionálneho HDP. Ak potom skutočný HDP klesne na 98% svojej potencionálnej úrovne, miera nezamestnanosti sa zvýsi zo 6 na 7 %.)
Nezamestnanosť je centrálnym problémom modernej ekonomiky. Keď je vysoká, zdroje sa nevyuzívajú a dôchodky obyvateľov klesajú.
Poznáme 3 druhy nezamestnanosti:
11. Čo je obchodná bilancia
Obchodná bilancia - porovnávanie celkov hodnoty vývozu a celkovej hodnoty dovozu na určité časové obdobie spravidla za 1 rok. Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu tvorí saldo obchodnej bilancie.
Rozoznávame:
Peňazné agregáty sú ukazovateľom peňaznej masy, ktoré sa lísia navzájom stupňom likvidity.
1. Peňazný agregát M1 - zahŕňa najlikvidnejsie formy peňazí (peniaze v uzsom zmysle, alebo
transakčné peniaze)
mince a papierové peniaze
bankové vklady na poziadanie
vklady na sekových účtoch
cestovné seky
2. Peňazný agregát M2 - siroko definovaná ponuka peňazí, je pokusom o meranie zásoby vysoko likvidných aktív
M1
terminované vklady
3. Peňazný agregát M3
M2
veľké terminované vklady
ďalsie zlozky s nizsím stupňom likvidity
Konečná veličina likvidných aktív L - pridáva k M3 niektoré druhy cenných papierov, čo sú najmä vysoko likvidné obligácie, ako sú krátkodobé pokladničné poukázky
Národná banka SR v menovej politike monitoruje peňazný agregát M2.
jedným z hlavných príkladov exogénneho ekonomického cyklu je "cyklus politiky"
tento názor vychádza z pozorovania, ze makroekonomickú politiku určujú volení politickí činitelia, ktorí sa budú pokúsať manipulovať ekonomiku tak, aby to podporilo ich úspech vo voľbách
Teória vychádza z týchto premís:
od Keynesových čias disponujú politici nástrojmi na stimulovanie ekonomiky
voliči dávajú prednosť obdobiam nízkej nezamestnanosti, rýchleho ekonomického rastu a nízkej inflácie
politici chcú byť opäť zvolení
Z týchto 3 predpokladov vyplýva politický ekonomický cyklus.
14. Uveďte vzorec pre výpočet miery nezamestnanosti
počet nezamestnaných
miera nezamestnanosti = x
100
pracovná sila
pracovná sila = zamestnaní + nezamestnaní
Prakticky
znázornite ponukovú infláciu a v krátkosti vysvetlite príčiny
jej vzniku
Y - reálny HDP
Yp - potencionálny HDP
AD - agregátny dopyt
AP - agregátna ponuka
c - cenová hladina
Ako ukazuje obr. 30b, aj keď sa reálny produkt (Y) nachádza pod potenciálnym produktom (Yp), rast nákladov spôsobí posun krivky AP doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú (c na c´) a znízi sa reálny produkt (rovnováha v bode E´). Vzniká paradoxná situácia - napriek znízeniu produktu rastúce náklady "tlačia" ceny smerom hore.
Od dopytovej inflácie sa nákladová inflácia odlisuje najmä tým, ze ceny a mzdy začínajú rásť pred dosiahnutím plnej zamestnanosti. Rastú dokonca aj vtedy, keď je30 % výrobných kapacít nevyuzitých a 15 % pracovnej sily tvoria nezamestnaný
Ponuková (nákladová) inflácia vzniká v dôsledku príčin na strane ponuky. K nim patria: rast pracovných, kapitálových a materiálových nákladov v dôsledku cenových sokov (prudkých zmien), monopolných struktúr, aktivizácie odborov, zhorsovania zivotného prostredia a pod.
Uveďte 4 faktory, ktoré ovplyvňujú agregátny dopyt
monetárna politika - zvýsenie ponuky peňazí znizuje úrokovú mieru a zlepsuje podmienky úveru, vedie k vyssím úrovniam investícií a spotreby predmetov dlhodobej spotreby
fiskálna politika - zvýsené výdavky na statky a sluzby priamo zväčsujú výdavky: znízenie daní zvysuje dôchodok, a tým podnecuje zväčsenie výdavkov
očakávania a podnikateľská dôvera - väčsia dôvera vedie podniky k očakávaniu vyssích ziskov, čím zvysuje investície
zahraničný produkt - rozmach v zahraničí vedie k zvýseniu čistého vývozu
hodnota aktív- rast cien účastín a domov vedie k zvýseniu úrovne bohatstva spotrebiteľov, a tým zväčsuje spotrebu: môze tiez viesť k nizsím nákladom na kapitál, čím sa zvysujú investície
demografické zmeny - vyssí počet obyvateľstva zväčsuje spotrebu, rast počtu rodín zvysuje dopyt po investíciách na výstavbu domov
Aký je rozdiel medzi systémom pevných kurzov a voľne plávajúcich kurzov
Systém pevných menových kurzov prevládal v tzv. zlatom standarde bretonwoodskeho typu. V tomto systéme centrálne banky obchodujú s domácou meno tak, aby udrzali kurzy svojim mien fixované na vládou presne stanovenej úrovni.
V systéme voľne plávajúcich menových kurzov sú kurzy jednotlivých mien určované na základe dopytu a ponuky bez akejkoľvek intervencie vlády.
V súčasnosti sa krajiny usilujú o to, aby kurzy ich mien boli relatívne stále, bez veľkých výkyvov. Toto dosahujú systémom riadenej pohyblivosti, kedy centrálne banky nechávajú kurzy kolísať zo dňa na deň, ale zároveň ovplyvňujú ich vývoj intervenčnými nákupmi a predajmi svojej meny na devízových trhoch.
Čo je investičný multiplikátor
Investičný multiplikátor predstavuje jeden z najdôlezitejsích pojmov (mechanizmov) modernej makroekonómie. Vyjadruje vplyv zmeny objemu investícií na dynamiku HDP. Investičný multiplikátor je koeficient, ktorý vyjadruje o koľko sa zvýsi dôchodok ak sa zvýsia investície. Základom pre jeho výpočet je vzťah investícií a vytvoreného dôchodku a jeho výska závisí od veľkosti hraničného sklonu k spotrebe, prípadne od hraničného sklonu k úsporám.
19. Aké typy inflácie poznáme
1. z kvantitatívneho hľadiska - čize podľa rýchlosti rastu cien:
a) mierna - medziročný rast 1 - 9 %,
b) cválajúca - 10 - 1000%,
c) hyperinflácia - viac ako 1000 %.
2. z hľadiska viditeľnosti:
a) otvorená (zjavná)
b) skrytá
c) potlačená (blokovaná)
3. z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny:
a) proporcionálna (vybilancovaná)
b) neproporcionálna
c) anticipovaná
d) neanticipovaná
e) interná
4. podľa príčin, ktoré ju vyvolali
a) dopytová (ťahaná dopytom)
b) nákladová (tlačená nákladmi)
20. Ako vypočítame mieru inflácie
cenová hladina (rok t) - cenová hladina (rok t - 2)
Miera inflácie (rok t) =
cenová hladina (rok t)
21. Čo je prirodzená miera nezamestnanosti
Za prirodzenú mieru nezamestnanosti sa povazuje taká miera nezamestnanosti, pri ktorej je stabilná inflácia a trhy produktov a práce sú v rovnováhe. V modernej ekonomike zameranej na prevenciu vysokej miery inflácie predstavuje prirodzená miera nezamestnanosti najnizsiu este udrzateľnú úroveň nezamestnanosti, ktorá neakceleruje infláciu. Reprezentuje teda najvyssiu prípustnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu domácemu produktu (odhaduje sa na 3 - 6 %)
22. Nástroje monetárnej politiky
Monetárna politika - peňazná alebo úverová politika státu, ktorá je zameraná na kontrolu mnozstva peňazí v obehu a na reguláciu úrokových mier a podmienok úveru. Hlavným subjektom monetárnej politiky je centrálna banka, ktorá má k dispozícií nástroje, na presadzovanie základných (konečných) ekonomických cieľov státu - dosiahnutie plnej zamestnanosti, stabilnej cenovej hladiny, udrzateľného ekonomického rastu a pevnej pozície platobnej bilancie.
Nástroje monetárnej politiky
- operácie na voľnom trhu - ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji státnych cenných papierov centrálnou bankou
- úrokové sadzby centrálnej banky (diskontná sadzba a repo sadzba)
diskontná sadzba - je úroková sadzba, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka (CB) obchodným bankám v prípade, ze nemajú dostatok zdrojov
repo sadzba - je priemerná úroková sadzba na sekundárnom trhu so státnymi pokladničnými poukázkami a pokladničnými poukázkami CB, ktorý je organizovaný formou tendra medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami
- stanovenie minimálnej miery povinných rezerv - povinné rezervy sú nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie a regulovanie mnozstva peňazí. Zmena povinných rezerv veľmi rýchlo mení finančné a úverové podmienky a následkom toho sa menia aj základné makroekonomické veličiny. Táto zmena sa za veľmi krátky čas prejaví vo vysokých úrokových sadzbách, následne v poklese investícií, v znízení zamestnanosti a HDP
- intervencie na devízových trhoch - predstavujú transakcie spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín CB na účely ovplyvňovania menových kurzov, alebo iného ovplyvňovania menových trhov. Tieto nástroje uskutočňuje CB najmä vtedy , keď uplatňuje systém pevného resp. relatívne pevného menového kurzu. Záujmom CB je predovsetkým integrita finančného systému, stabilita meny a menového kurzu.
23. Obmedzenia monetárnej politiky
-regulovanie mnozstva peňazí v obehu, výsku úrokovej miery i podmienky, za ktorých sa poskytuje úver.
Monetárnou politikou, ktorá sa označuje tiez ako peňazná a úverová politika, teda stát ovplyvňuje ponuku peňazí s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu a dostatočnú zamestnanosť. Aby táto regulácia bola účinná, musí existovať rozvinutý trh peňazí, rozvinutý trh kapitálu a centrálna banka. Za týchto predpokladov stát potom môze vyuzívať rozličné nástroje monetárnej politiky
24. Nástroje fiskálnej politiky
Fiskálna politika - je vyuzitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu. Hlavným nástrojom je státny rozpočet.
K základným nástrojom patria:
a) zabudované stabilizátory - sú to také mechanizmy v ekonomike, ktoré zmierňujú cyklické výkyvy (daň z príjmov, cestná daň, poistenie v nezamestnanosti)
b) zámerné diskrétne opatrenia - zmena daňových sadzieb, zmeny v struktúre výdavkov státneho rozpočtu.
Cieľom fiskálnej politiky je zabezpečiť cenovú stabilitu a zamestnanosť.
25. Financovanie deficitu státneho rozpočtu
Aktívny (strukturálny) deficit je dôsledkom expanzívnej fiskálnej politiky vlády. Jeho podstata spočíva v tom, ze bol zámerne, subjektívne zapríčinený vládou.
Pasívny (cyklický) deficit je dôsledkom pôsobenia určitých exogénnych faktorov, nezávislých od zámerov vlády.
Existuje niekoľko mozných foriem financovania:
- dlhové financovanie - podstatou je predaj státnych cenných papierov jednotlivcom a firmám
- krytie domácim úverom - závisí od 2 činiteľov, a to jednak od previsu úspor nad investíciami, a jednak od salda obchodnej bilancie
- krytie zahraničným úverom - týmto spôsobom vzniká zahraničný státny dlh, ktorý sa, prirodzene, prejaví v náraste pasívneho salda platobnej bilancie
- emisné financovanie - jeho podstatou je úver, ktorý vláda dostáva o centrálnej banky. Je to úver buď priamy, alebo môze od nej nakúpiť státne dlhopisy
|
