MANAZÉRSKE ROZHODOVANIE - pojem, proces a teórie rozhodovania, struktúra rozhodovacích procesov, metódy rozhodovania

MANAZÉRSKE ROZHODOVANIE - pojem, proces a teórie rozhodovania, struktúra rozhodovacích procesov, metódy rozhodovania.

POJEM:

Manazérske rozhodovanie - môzeme ho definovať ako činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako predmet riesenia, stanovuje mozné varianty riesenia a podľa ur& 222e46c #269;itého kritéria určuje najvýhodnejsí spôsob riesenia problému. Je časťou riadenia. Závisí od mnohých vonkajsích a vnútorných faktorov: - vedomosti a skúsenosti rozhodujúceho, - informácie, ktoré sú v danom čase k dispozícii, - schopnosť vyuziť rozhodovacie techniky, - časový úsek, v rámci ktorého treba dospieť k rozhodnutiu, - miera autority rozhodujúceho, - hodnotový systém rozhodujúceho, - schopnosť rozhodujúceho stáť si za prijatým rozhodnutím.

PROCES A TEÓRIE ROZHODOVANIA:

- je to proces riesenia rozhodovacích problémov, t. j. problémov s viacerými variantmi riesenia. Väčsina problémov vyzaduje na manazéroch, aby postupne aplikovali určité prístupy k rieseniu problému, ktoré im pomáhajú v uvazovaní a k určovaniu alternatívnych stratégií. Pritom nie je nutné prechádzať vsetkými etapami procesu rozhodovania.

Klasifikácia a typy rozhodovacích procesov:

- neexistuje jednotný, vseobecne uznaný spôsob členenia, preto vymedzíme dôlezité hľadiská:

1. podmienky rozhodovania podľa informovanosti rozhodovacieho subjektu, 2. postup,

3. závaznosť, 4. subjekt rozhodovania, 5. metódy pouzívané pri rozhodovaní.

Na rozhodovanie musíme mať informácie o týchto troch základných skutočnostiach:

- alternatíva (stratégia), - stavy okolia, - úzitkovosť (výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch)

Podmienky rozhodovania:

Podľa miery informovanosti: a) rozhodovanie za istoty, b) rozhodovanie za neistoty (za rizika),

c) rozhodovanie za neurčitosti.

Podľa postupu rozhodovania: a) programované rozhodovanie, b) neprogramové rozhodovanie

Podľa závaznosti (významu) rozhodovacích procesov: a) strategické, b) taktické, c) operatívne

Podľa subjektu rozhodovania: a) individuálne, b) kolektívne

STRUKTÚRA ROZHODOVACÍCH PROCESOV:

Rozhodovací proces je prúdom transformácie informácií, pričom kazdá z nich plní specifickú úlohu - je to postupný rad činností alebo etáp, ktorých uskutočnením vznikne efektívne riesenie problému - rozhodnutie.

Tri základné skupiny etáp:

1. identifikačno-analytická - znamená skúmanie systému a okolia za účelom objavovania

2. návrhová - obsahuje činnosti, ako zber a analýza infor. a zhodnotenie situácie, hľadanie riesení

3. výberová (vlastná rozhodovacia) - spočíva vo výbere a zhodnotení najlep. variantu rozhodnutia

Rozhodovanie - racionálny prístup 3 - stupňový model podľa Herberta Simona

Prieskum: - cítite existenciu problému, - problém definujete a vyjasníte si ho, - specifikujete kritériá, ktoré sa musia splniť,

Návrh: - generujete mozné riesenia,

Výber: - vyberiete najlepsie riesenie

METÓDY ROZHODOVANIA:

- rozhodovanie na základe skúsenosti, v súčasnosti je to obvyklá prax, dôlezitá je dôkladná príprava

- klasickou formou je výpočet efektívnosti, ktorý sa zameriava na kvantitatívne porovnanie nákladov a výsledkov v hodnotovom vyjadrení

- spolu s ním sa vyuzíva metóda odhadu - tak sa môze spojiť presný výpočet s odhadom

a) Empirické metódy rozhodovania - tradičné metódy

- expertné metódy (Brainstorming, Delfská metóda)

b) Matematicko-statistické metódy rozhodovania

- metódy statistiky, - metódy matematickej analýzy, - metódy operačnej analýzy

c) Heuristické modely rozhodovania - Tieto metódy vyuzívajú poznatky rôznych vedných disciplín, je teda medzi odborovou vednou disciplínou. Jej vznik sa spája s psychológiou a logikou riesenia problémov. Vyuzívajú sa v nej výsledky kybernetiky, teórie systémov, sociológie.

Prečo nie je manazérske rozhodovanie jednou z funkcii riadenia? Preto, lebo rozhodovanie ako také sa prelína vsetkými funkciami riadenia.